Keď sa mi podarilo vyriešiť problémy spojené s cestovaním do ruskej metropoly, o ktorých som písal v prvej časti svojho reportu, mohol som sa konečne začať venovať tomu, na čo som do Moskvy vlastne prišiel, teda fotografovaniu. Moskvu už poznám, dovolím si tvrdiť, veľmi dobre, prvýkrát som tam zavítal v roku 2011 (áno, bohužiaľ príliš neskoro, nakoľko som stále čakal na niekoho rozhýbanie a sám som si na to netrúfal) a toto bola už moja piata návšteva. Veľmi rýchlo som zistil, že to čakanie bolo úplne zbytočné, prišiel som akurát o tie najzaujímavejšie roky plné pestrofarebných starých sovietskych lietadiel, ktoré stále rýchlejšie ustupovali modernejším ale nudnejším Boeingom a Airbusom. V Moskve som si vedel veľmi dobre poradiť sám, oprášil som moje základy ruštiny spred 25 rokov a pomaly som sa tu cítil ako doma. Napriek tomu je v Moskve stále čo objavovať, hlavne čo sa týka spottingu. A so správnymi informáciami, ktoré som mal vďaka mojim miestnym kamarátom, som už nemusel chodiť na jednotlivé letiská tzv. „na blint“ (teda vyberiem sa tam a budem čakať, čo priletí), ale svoje návštevy som začal plánovať cielene. Podľa plánovaných zaujímavých lietadiel, podľa orientácie dráh a teda svetelných podmienok, ako aj podľa možností dopravy na určené miesto. Doprava je v Moskve najväčší problém. Hlavné ulice aj mestské okruhy sú počas dňa mnohokrát beznádejne upchaté, takže najlepším dopravným prostriedkom je metro a následne autobusy. Rokmi som získal skúsenosti, ktorý autobus kam chodí, nič to však nezmenilo na fakte, že tento spôsob dopravy je dosť pomalý, najmä s ohľadom na obrovské vzdialenosti, ktoré treba v Moskve prekonávať.
|
|
|
|
AN148 Saratov Airlines RA-61706 (DME) |
SSJ100 Yamal Airlines RA-89068 (DME) |
Spotter má v Moskve na výber širokú paletu letísk. Tým základným okruhom je trojica známych dopravných letísk Šeremetevo, Domodedovo a Vnukovo. Kým Šeremetevo je dominované leteckou spoločnosťou Aeroflot a jej partnermi, na Domodedove kraľuje S7 Airlines a niekoľko charterových dopravcov a na Vnukove sú to zase Rossiya Airlines či UTair. K tomu sa samozrejme pridávajú rôzne menšie domáce spoločnosti či zahraniční hostia. Na letisku Šeremetevo je okrem Aeroflotu možno vidieť napr. lietadlá spoločnosti Nordwind a potom niekoľko klasických európskych aeroliniek. K tomu sa postupne pridávajú čínske letecké spoločnosti a v minulosti sem lietali aj vzácne exotiky v podobe B727 Iran Air či A310 Ariana Afghan Airlines. Na letisku má základňu aj letka ruskej pohraničnej služby so svojimi IL-76 a AN-72, lieta sem AirBridgeCargo s B747 a občas sa objavia aj nejaké zaujímavé súkromné alebo VIP stroje. Pokiaľ sa (bohužiaľ už len výnimočne) vyberie do Moskvy charterový let spoločnosti Air Koryo z KĽDR, určite bude smerovať tiež na toto letisko. Systém lietania na letisku Šeremetevo je veľmi jednoduchý, už niekoľko rokov je síce vo výstavbe tretia vzletová a pristávacia dráha, dosť vzdialená od zvyšku letiska, avšak stále nie je dokončená, a tak sa lieta na dvoch existujúcich v smere 06/24. Na jednu dráhu sa spravidla pristáva a z druhej vzlieta. Vzhľadom na zvažujúci sa terén na západnej strane letiska je z pohľadu fotografovania výhodnejšie lietanie v smere 24, pretože fotopozície na západnej strane (ak sa lieta v smere 06) sú oveľa horšie a aj ťažšie dostupné.
|
|
|
|
TU204 Red Wings RA-64017 (DME) |
TU214 Red Wings RA-64518 (DME) |
Druhé najväčšie moskovské letisko Domodedovo je baštou spoločnosti S7 Airlines a v minulosti bolo aj hlavnou základňou spoločnosti Transaero. Okrem toho sem lieta aj mnoho menších ruských leteckých spoločností a dopravcov z bývalých sovietskych republík. Domodedovo je cieľovým letiskom aj pre mnoho zahraničných leteckých spoločností, napr. dopravcov skupiny Star Alliance, ako aj viacerých diaľkových liniek napr. do Ázie. Bohaté zastúpenie tu má aj cargo, z domácich dopravcov hlavne v podobe AirBridgeCargo. S fotografovaním je to o trochu horšie, nakoľko dráhy letiska sú z väčšej časti obkolesené lesmi, od terminálu veľmi vzdialené a doprava do týchto končín je často problematická. Vďaka orientácii dráh v smere 14/32 sa na letisku Domodedovo prakticky neoplatí ranné fotografovanie, najmä ak sa lieta v smere 32, teda od juhu. Slnko totiž prejde veľmi rýchlo do nevhodného uhla, navyše Rusko prestalo pred pár rokmi aplikovať letný čas, a preto slnko v lete vychádza veľmi skoro, kedy spotter odkázaný na mestskú hromadnú dopravu nemá šancu sa do týchto končín ešte dostať, ale o to rýchlejšie aj prejde do osi dráhy. V prípade lietania v smere 14 (od severu) je situácia lepšia, posúvajúce sa slnko osvetľuje síce stále viac prednú časť lietadla, ale je to akceptovateľnejšie ako svetlo zozadu. Popoludní je situácia oveľa lepšia, svetelné podmienky sú v prípade smeru 32 výborné až do večera, v prípade smeru 14 do neskorého popoludnia. Počas mojich návštev ešte len prebiehala výstavba tretej dráhy (označenej 14L/32R, pričom pôvodná východná dráha následne dostala označenie 14C/32C), takže prevádzku odbavovali na dvojici starých dráh. Po dokončení novej dráhy by mala byť táto uzatvorená a používaná prednostne ako rolovacia dráha. Ako to však dopadne v praxi, o tom sa ešte len budem musieť osobne presvedčiť.
|
|
|
|
TU154M Alrosa RA-85757 (DME) |
ERJ145 Komiaviatrans VQ-BWO (DME) |
Tretie civilné letisko Vnukovo je z pohľadu spottera asi najkomplikovanejšie, avšak na druhej strane má šancu priniesť najvzácnejšie úlovky. Disponuje dvoma vzletovými a pristávacími dráhami v smeroch 01/19 a 06/24, ktoré sa navzájom križujú. Keď som začal chodiť do Moskvy v roku 2011, situácia bola veľmi jednoduchá, dráha 06/24 bola v dlhodobej rekonštrukcii, a tak sa lietalo buď v smere 01 alebo v smere 19 a stačilo sledovať smer vetra. Dnes je situácia oveľa horšia, zdá sa, že hlavnou dráhou na Vnukove je 06/24 (pretože je bližšie k terminálom a je aj dlhšia), avšak letisko je povestné častými zmenami dráhy v používaní. A pritom nemusí ani dôjsť k zmene smeru vetra. Už niekoľkokrát sa mi stalo, že som v diaľke zbadal lietadlo pristávajúce na „tú druhú“ dráhu, samozrejme jeden zo zákonov spottera hovorí, že to bude práve to lietadlo, na ktoré celý deň čakáte. Letisko Vnukovo teda dokáže spottera poriadne nahnevať, ale na druhej strane aj potešiť. Dôvodom nie sú ani tak domáce spoločnosti Rossiya Airlines, Pobeda Airlines či UTair (a v minulosti tiež Transaero) a ani tých pár ďalších domácich alebo zahraničných spoločností, ktoré sem pravidelne lietajú, ale fakt, že na letisku je jednak základňa ruskej vládnej letky („špeciálny letový oddiel Rossiya“) a tiež že Vnukovo slúži ako hlavné letisko pre prijímanie biznis a VIP letov (a pod biznis letom si v Rusku ešte stále netreba predstaviť iba Falcon, Embraer či Gulfstream, ale aj TU-134 či JAK-40). Preto sa vždy oplatí venovať letisku Vnukovo pozornosť a počas každého svojho moskovského pobytu som ho niekoľkokrát navštívil.
|
|
|
|
AN12 Moskovia Airlines RA-12195 (MAKS) |
IL76 MCHS Rossiji RA-76363 (MAKS) |
Vnukovo je však pre spottera problematické nielen častými zmenami dráhy v používaní, ale aj zvýšenou prítomnosťou bezpečnostných zložiek, ktoré nie vždy majú pochopenie pre naše hobby. Vzhľadom na umiestnenie vládnej letky, ktorej aktívny apron sa nachádza pri prahu dráhy 24 a odstavné plochy na západ od dráhy 01/19, to ani nie je prekvapujúce. Za „normálnej“ situácie, kedy sa nekoná žiaden VIP let s vysokopostaveným politikom na palube je spotter pri dráhach Vnukova relatívne v bezpečí, okolo prechádzajúca policajná hliadka ma mnohokrát aj videla, ale nevenovala mi pozornosť, ak však prebieha tzv. „režim“, teda sa pripravuje prílet alebo odlet vládneho špeciálu, je lepšie sa z dohľadu bezpečnostných zložiek odsunúť. Všetko je otázkou dostatočnej diskrétnosti a nevystavovania sa príliš na oči. Pobyt pri frekventovanej ceste či dobre viditeľný uprostred poľa je predpokladom na vyrobenie si problému, minimálne v podobe vykázania z tohto priestoru. Mne osobne sa to síce ešte nikdy nestalo, ale je to dané aj tým, že som v takýchto prípadoch veľmi opatrný a preventívne volím radšej skrytejšie miesto, ale už aj mne sa stalo, že som na výzvu mojich kamarátov, ktorí ma upozornili na blížiacu sa vojenskú hliadku, opúšťal pole tzv. „zadnou únikovou cestou“. Všeobecne možno povedať, že fotopozície sú výrazne lepšie v okolí dráhy 01/19, avšak bohužiaľ v posledných rokoch je táto dráha používaná veľmi málo a prednostne sa využíva RWY 06/24. V prípade tejto dráhy sú dostupné fotopozície ešte viac „na očiach“, o to väčšia pozornosť je teda na mieste. Aj preto volím radšej fotografovanie sám, čím väčšia je skupina ľudí, tým väčšiu (neželanú) pozornosť priťahuje.
|
|
|
|
JAK40 Ministry of Internal Affairs RF-88301 (MAKS) |
SSJ100 MCHS Rossiji RA-89066 (MAKS) |
Skúsenejšiemu spotterovi sú v Moskve okrem troch hlavných civilných letísk k dispozícii aj ďalšie možnosti. Jednak je to civilno-výskumné letisko Žukovskij na juhovýchod od Moskvy a potom celá plejáda vojenských základní v širšom okolí Moskvy. Letisko Žukovskij, nazývané niekedy aj Ramenskoje, je v podstate výskumné letisko, na ktorom bola od roku 2015 umožnená aj limitovaná civilná prevádzka. Letisko má jednu vzletovo-pristávaciu dráhu 12/30, pričom celý severný komplex letiska slúži dodnes výskumným účelom, zatiaľčo civilnej prevádzke je vyhradený malý apron s civilným terminálom v blízkosti prahu RWY 12. Letisko Žukovskij je v podstate celoročne pomerne tichým letiskom, na ktorom sa konajú rôzne testovacie lety (a v posledných rokoch obmedzený počet komerčných letov), avšak výrazne ožíva každé dva roky, nakoľko sa na ňom koná medzinárodný letecko-kozmický salón MAKS. S výnimkou práve inkriminovaného roku 2017 sa MAKS koná spravidla koncom augusta každý nepárny rok a hoci v roku 2017 boli jednoznačné informácie, že výstava sa od nasledujúceho ročníka presunie na vojenskú základňu Kubinka, nakoniec je všetko inak a MAKS zostal (aspoň zatiaľ) na svojom pôvodnom mieste. Celá statická stojánka sa nachádza na nepoužívanej bývalej dráhe 08/26, pričom výstavné pavilóny sú rozmiestnené na betónových a trávnatých plochách južne od nej. Statická ukážka na MAKS-e je vždy nesmierne bohatá a predvádza nielen najnovšie výdobytky ruskej leteckej techniky, ale aj staršie unikátne lietadlá, civilné, vojenské i výskumné. Zahraničná účasť na tejto výstave býva pomerne limitovaná, avšak milovník ruskej techniky si určite príde na svoje.
|
|
|
|
TU134B Sirius-Aero RA-65574 (MAKS) |
JAK42D Roshydromet 42440 (MAKS) |
Hlavná vzletovo-pristávacia dráha 12/30 slúži počas MAKS-u na letové ukážky, ktoré však pre priaznivca dopravných lietadiel nie sú až také zaujímavé. Treba podotknúť, že MAKS je rozdelený na dve časti, spravidla od utorka do piatka je určený pre odborníkov, zatiaľčo víkend (a niekedy aj piatok) je umožnený vstup aj bežnej verejnosti. Od toho sa samozrejme odvíja aj cena vstupného, ktorá je v dňoch pre odborníkov niekoľkonásobne vyššia. Na výstavu je zabezpečená kyvadlová autobusová doprava z blízkych železničných staníc, na ktoré sa možno dopraviť z Moskvy tzv. „električkou“, nejde však o električku v našom ponímaní, ale o elektrický prímestský vlak. Počas dňa sú priestory MAKS-u obliehané tisícmi ľudí, preto ak niekto chce mať šancu na relatívne dobré fotografie, musí si poriadne privstať a prísť čo najskôr ráno. Vtedy sú aj najlepšie svetelné podmienky na fotografovanie na statickej ukážke. Ale aj tak treba počítať s tým, že ide o klasickú výstavu a ešte v ruskom štýle, takže čisté zábery leteckej techniky sú prakticky nemožné, vždy vám tam bude prekážať nejaký plot, odstavené auto, reklamný pútač alebo stolík so stoličkami sprevádzajúceho tímu. Napriek tomu možno návštevu MAKS-u pre priaznivca ruských lietadiel jednoznačne odporúčať. Neoficiálnym „bonusom“ v doterajších ročníkoch bolo aj to, že na príjazdovej ceste k vstupným pokladniam a bezpečnostnej kontrole sú na stojiskách odstavené rôzne civilné lietadlá, ktoré boli pre mňa často zaujímavejšie ako samotná statická ukážka. A napodiv, doposiaľ sa mi vždy podarilo sa k nim dostať a v pokoji si ich odfotografovať. Bohužiaľ, celé severné „skladisko“ starých lietadiel, často veľmi vzácnych, je pre návštevníkov nedostupné a prísne strážené vojakmi.
|
|
|
|
A50 Rusian Air Force 41 (MAKS) |
IL76LL Gromov Flight Research Institute 76492 (MAKS) |
A hoci som návštevu MAKS-u, ak sa počas mojej moskovskej misie konal, nikdy nevynechal, po „prebehnutí“ statickej ukážky a priľahlých stojísk som sa väčšinou veľmi rýchlo pobral naspäť do Moskvy, v čase, keď väčšina návštevníkov ešte len prichádzala. Letové ukážky, ako som už spomínal, nie sú pre mňa až tak zaujímavé a svetelné podmienky sa s pribúdajúcim časom zhoršujú. Nebol teda dôvod strácať čas a zvyšok dňa som mohol venovať iným letiskám. Najčastejším cieľom po návšteve MAKS-u bola pre mňa vojenská základňa Čkalovskij. Tá sa nachádza severovýchodne od Moskvy v katastri mesta Ščjolkovo a slúži ako hlavná základňa vojenského dopravného letectva v oblasti a možno aj v celom Rusku. Hneď na úvod treba zdôrazniť, že ide o aktívnu vojenskú základňu so všetkým, čo z toho vyplýva, teda aj so skutočnosťou, že fotografov v jej okolí nemajú vôbec radi. Ak som v prípade letiska Vnukovo písal o tom, že sa spotter môže dostať do problémov s bezpečnostnými zložkami, v prípade Čkalovského treba počítať s tým, že v prípade objavenia pri „práci“ hrozí minimálne pobyt na policajnej alebo vojenskej stanici a vymazanie fotografií. Viem o prípadoch spotterov, ktorí boli v blízkosti základne zatknutí a predvedení na políciu, dokonca viem o prípadoch, keď prehnane aktívne civilné obyvateľstvo políciu privolalo. Týchto rizík si spotter musí byť vedomý a musí sa sám rozhodnúť, či ich chce podstúpiť alebo bude radšej bezpečne fotografovať na iných letiskách. Preto prosím nech nikto odo mňa neočakáva, že tu budem propagovať alebo prezrádzať konkrétne fotopozície, chcem tým chrániť nielen seba, ale nenavádzať aj na činnosť, ktorá by mohla skončiť problémami.
|
|
|
|
AN30 Russian Air Force 01 (MAKS) |
L410UVP-E Russian Air Force RF-67743 (MAKS) |
Ako to už však v živote býva, a spotting nie je výnimkou, pre tie najlepšie úlovky treba spravidla podstúpiť aj najväčšie riziko. Pre priaznivca starej sovietskej techniky sa takéto letiská alebo základne stávajú pomaly jedinými miestami, kde takéto stroje ešte uvidí (a bude počuť) v celej svojej kráse. Na druhej strane treba zdôrazniť, že prevádzka na letiskách typu Čkalovskij sa neriadi žiadnym letovým poriadkom, je teda nevyhnutné obrniť sa veľkou trpezlivosťou a mať aj istú dávku šťastia. Za jedno popoludnie možno pri Čkalovskom vidieť napr. aj 15 rôznych lietadiel, ale aj iba 2 či 3, či odísť dokonca s prázdnymi rukami. To je proste „riziko podnikania“. Zažil som obe situácie a treba s tým proste počítať. Taktiež na vojenskom letisku treba počítať s tým, že ak je len slabý vietor, vzlety a pristátia sa môžu uskutočniť v rôznych smeroch, nie je tu žiadna intenzívna prevádzka, ktorá by nútila vzlietať v tom istom smere ako sa pristáva a naopak. Ďalšou nevyhnutnosťou, ak sa už teda rozhodnete pre riskovanie, je maximálna diskrétnosť a obozretnosť. Počnúc tým, že je najlepšie pohybovať sa tu sám, maximálne vo dvojici, voliť nenápadné oblečenie, občas meniť pozíciu a v prípade akéhokoľvek podozrenia, napr. v podobe možného privolania polície okoloidúcim, okamžite miesto opustiť a radšej oželieť nejaké lietadlo, hoci aj vzácne, ako následne komplikovane vysvetľovať, čo ste na danom mieste robili. Ruské letiská sú našťastie obkolesené betónovými múrmi, nie klasickým plotom, aj tak však môže byť aktivita za múrom monitorovaná. Preto je skutočne na dôkladnom zvážení, či sa do tohto rizika chcete pustiť.
|
|
|
|
TU-144 Aeroflot CCCP-77115 (MAKS) |
TU155 Gromov Flight Research Institute CCCP-85035 (MAKS) |
Ďalšou vojenskou základňou v blízkosti Moskvy je Kubinka. Nachádza sa západne od Moskvy a každoročne sa na nej koná letecká časť vojenskej výstavy Army (po rusky „Armija“). Prevádzka na nej je výrazne menšia ako v Čkalovskom, napriek tomu aj tu možno vidieť nejaké vojenské dopravné stroje, hlavne je však základňou rôznych akrobatických skupín a tiež ruskej odnože monitorovacieho programu Open Skies, ktorý slúži na letecké monitorovanie dodržiavania medzinárodných zmlúv o odzbrojení. V prípade Kubinky platí samozrejme rovnaká výstraha ako pri Čkalovskom, avšak nakoľko okolo oboch koncov dráh prechádzajú frekventované cesty, domnievam sa, že riziko je tu výrazne menšie. Na druhej strane aj doprava k základni Kubinka je výrazne náročnejšia a bez auta je spotter odsúdený na pomerne dlhý peší pochod. A taktiež treba počítať s tým, že pokiaľ na Čkalovskom môže byť letov v priebehu dňa veľa aj málo, na Kubinke ich bude určite iba zopár, príp. žiadne. Preto návštevu tejto základne odporúčam iba skutočne trpezlivým fotografom, resp. iba počas konania výstavy Army, kedy možno očakávať oveľa vyšší počet letov. Nech sa už spotter rozhodne akokoľvek, teda či sa v ruskom hlavnom meste obmedzí len na fotografovanie na klasických civilných letiskách, alebo podstúpi riziko aj v blízkosti vojenských základní, výsledok určite nebude sklamaním. Aj keď aj do Ruska už prenikli moderné západné stroje vo veľkých počtoch, stále je tu možnosť stretnúť aj staršie sovietske lietadlá, ktoré sú v našich končinách už veľmi vzácne a väčšina spotterov je priam nadšená ak sa objavia na niektorom západoeurópskom letisku.
|
|
|
|
AN26 Belarus Air Force EW-007DD (UUMB) |
TU134UBL Russian Air Force RF-66039 (UUMB) |
No comments added.
Copyright © 1999-2024 planes.cz | CMS
