Spotting trip report – Juhoafrická republika (2. časť)

• 24.07.2016 09:15
• Letecké cestopisy

V prvej časti môjho trip reportu z návštevy Juhoafrickej republiky na jeseň 2014 som sa venoval hlavnému cieľu mojej cesty – letisku Johannesburg O. R. Tambo International. To však nie je zďaleka jediné lákadlo pre spottera v tejto oblasti. Asi 15 km vzdušnou čiarou na juhozápad a asi 30 minút jazdy autom sa nachádza staré letisko Rand, ktoré sa dnes používa už len pre malé lietadlá, jeho návšteva však určite stojí za to. Na jeho východnom okraji sa nachádza South African Airways Museum, ktoré ponúka hneď niekoľko krásnych exponátov z histórie juhoafrického civilného letectva na otvorenom priestranstve. Počas mojich oboch návštev však ani raz nebolo otvorené a fotografovanie zvonka je komplikované, nakoľko lietadlá sú postavené tesne vedľa seba. Okrem toho tu sídli niekoľko firiem a opravárenských závodov, pred ktorých hangármi (a niekedy bohužiaľ aj v ich vnútri) možno odhaliť vzácne úlovky. Tak napríklad na severnej strane letiska, priamo vedľa Rand Airport Road, sídli Phoebus Apollo Aviation, na ktorého ploche stoja také lahôdky ako DC-3, DC-4 či jeden z mála dochovaných ATL-97 Carvair (ten však bohužiaľ už lietať nebude). Pokiaľ nájdete niekoho z pracovníkov vonku, napr. na cigarete, na slušnú otázku o možnosti odfotiť si tieto stroje dostanete pravdepodobne kladnú odpoveď. Spred hangárov Phoebus Apollo Aviation vidno aj ďalšie malé dopravné lietadlá, stojace pred ďalšími hangármi, tam sa však len s povolením od firmy Phoebus Apollo nedostanete.

Mne sa však podarilo vyjednať vstup na plochu so sprievodom manažéra letiska, ktorý nás previedol celým areálom a umožnil vyfotografovať všetky dopravné lietadlá (alebo ich vraky), ktoré sú tu odstavené. Aj samotný starý terminál letiska v koloniálnom štýle je zaujímavým artefaktom, je tu aj malá kaviareň s otvorenou terasou s výhľadom na plochu letiska, ktorá pripomína staré dobré časy, keď sa na letiskách ešte dalo dostať k lietadlám takmer na dosah ruky. Ak navštívite Rand, možno nebudete mať toľko šťastia ako my, avšak za pokus to určite stojí. Pokiaľ zvolíte najkratšiu trasu medzi letiskami Rand a O. R. Tambo International, ktorá vedie cez miestne cesty, uvidíte na vlastné oči aj odvrátenú stranu života v Juhoafrickej republike, a síce rozsiahle kolónie, v ktorých žijú tí najchudobnejší ľudia v chatrčiach neskutočných tvarov a materiálov, naskladaných jedna vedľa druhej. Všade špina, zápach, pobehujúce psy, tony odpadkov... Pri prechádzaní touto štvrťou sme konštatovali, že by sme nechceli, aby sa nám práve tu pokazilo auto. Radšej rýchlo prejsť a byť preč. Našťastie prechod touto oblasťou počas dňa nie je nebezpečný, hlavným mottom však asi je – nezastavovať. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že okolie medzinárodného letiska Johannesburg je bezpečné, bývajú tu aj bohatšie vrstvy obyvateľstva a hoci všetky obydlia sú oplotené, ulice patrolujú bezpečnostné služby a na juh od letiska sa dokonca nachádza celá uzatvorená štvrť, ohradená vysokým múrom s drôtmi zapojenými do elektriny, pri dodržiavaní zvýšených pravidiel opatrnosti (nedávať najavo drahé veci, jazdiť so zamknutými dverami a iba polospusteným okienkom a pod.) sme nikdy nemali pocit žiadneho ohrozenia.

Ďalším letiskom v okolí Johannesburgu, ktoré sa oplatí navštíviť, je Lanseria International Airport. Nachádza sa necelú hodinu jazdy autom severozápadne od O. R. Tambo International a oficiálne slúži ako sekundárne low-cost letisko pre niekoľko letov denne, najmä spoločností Kulula a Mango. To však nie je to, čo sem spotterov láka. Na letisku totiž sídli niekoľko desiatok firiem, ktoré sa zaoberajú údržbou a opravami lietadiel, od najmenších strojov na víkendové lietanie až po dopravné lietadlá. Lanseria má jednu vzletovú a pristávaciu dráhu 07/25 s dĺžkou 3 047 m, avšak vzhľadom na malú frekvenciu letov nie je fotografovanie pri dráhe to najlepšie riešenie. Lietadlá Kulula a Mango totiž možno pohodlne vyfotografovať aj v Johannesburgu a pohyby lietadiel na údržbu sú veľmi nepravidelné a dopredu neznáme. Našťastie prevádzkovateľ letiska poskytuje spotterom možnosť fotografovať priamo na ploche, niečo, čo je v našich končinách a v našej dobe takmer nepredstaviteľné. Spomínam si na svoju prvú návštevu Lanserie – v roku 2009 stačilo dopredu dohodnúť dátum našej návštevy s vedením letiska, potom si v príslušnej kancelárii vyzdvihnúť visačku a po odstavných plochách letiska bolo možné sa voľne pohybovať. A to všetko zadarmo. Aj tu sa situácia bohužiaľ zmenila, jednak sa za povolenie fotografovať platí, ale poplatok nie je nijako závratný, a jednak je pohyb po plochách už výhradne v sprievode zamestnanca letiska. Na vybavenie povolenia sa tiež trochu čaká, samozrejme je potrebné to dohodnúť vopred e-mailom. My sme mali tú smolu, že spolu s nami chceli v ten istý deň fotografovať na ploche aj dvaja starší Angličania, ktorí boli bohužiaľ tak pomalí a ťažkopádni, že sme na nich večne museli čakať.

Napriek týmto zmenám je fotografovanie na ploche letiska Lanseria určite užitočné. S výnimkou aktívneho apronu, na ktorom sú odbavované komerčné lety, je možné vstúpiť na všetky odstavné plochy, pre vstup do hangárov sa treba opýtať príslušnej firmy. Plochy s lietadlami sa nachádzajú ako na severnej, tak aj na južnej strane areálu. S prehliadkou sa začína na severnej strane, kde možno postupne obísť všetky hangáre a stojiská a fotografovať všetko, čo spottera zaujíma. Okrem dopravných lietadiel (najčastejším typom je tu EMB-120) je tu aj množstvo malých vrtuľových i prúdových strojov. A oplatí sa prejsť skutočne všetky zákutia, lebo niekedy tu možno naraziť na pekné rarity. Po prejdení severnej strany vás mikrobusom odvezú okolo východného cípu letiska na jeho južnú stranu, kde sa v prehliadke pokračuje. Niektoré lietadlá sú bohužiaľ nastavané veľmi blízko seba, ale väčšinu z nich možno slušne odfotiť. Juhozápadne od hangárov na južnej strane sa nachádza ešte nepoužívaná rolovacia dráha, ktorá vedie prakticky nikam a je lemovaná niekoľkými starými dopravákmi (B.727, BAC.1-11, DC-9 a pod.). Bohužiaľ, sem sa v rámci prehliadky nedostanete. Ja som tam bol počas prvej návštevy v roku 2009, kedy sme sa ešte pohybovali voľne a hoci rolovacia dráha nemá žiaden praktický význam, prišlo po nás vozidlo kontroly plôch, ktoré nám vysvetlilo, že z riadiacej veže im volali, že sa tam pohybujú neznáme osoby po „prevádzkových plochách“. Tomuto sme sa nemohli nič len zasmiať, ale nakoľko sme už všetko potrebné odfotografovali, odvoz späť k bráne, kde vtedy stálo naše auto, sa nám celkom hodil :-).

Geografie znalí čitatelia určite vedia, že hlavným mestom Juhoafrickej republiky je Pretoria. Toto relatívne malé mesto leží pomerne blízko Johannesburgu, no napriek tomu má aj vlastné letisko. Nazýva sa Wonderboom Airport a leží severne od mesta. Nakoľko má len dve krátke vzletové a pristávacie dráhy (06/24 s dĺžkou 1 280 m a 11/29 s dĺžkou 1 828 m), nemôžu na ňom pristávať väčšie lietadlá ako Boeing 737 či A320, ani tie však v súčasnosti do Pretorie pravidelne nelietajú. Jedinú pravidelnú linku zabezpečuje dnes Airlink do Kapského mesta. V roku 2009, počas mojej prvej návštevy, mali na letisku pomerne smelé plány so zavedením pravidelných liniek, realita však zostala iná. Niekoľko charterových letov odbavili počas MS vo futbale, avšak inak letisko pripomína skôr väčší aeroklub, hoci má vlastný malý terminál a pomerne veľkú odstavnú plochu. To však neznamená, že na ňom nemožno objaviť nejaké to zaujímavé lietadlo z kategórie menších dopravných. Svoju základňu tu totiž majú oba Convairy CV-440 spoločnosti Rovos Air, ktoré počas našej návštevy stáli odstavené pred hangármi a zrejme už dlhšie neleteli. V jednom z hangárov sme objavili krásnu DC-3, ktorú sme si mohli pozrieť aj zvnútra, je škoda, že nebola vytiahnutá na svetlo. Najväčšou lahôdkou bol prekvapivý prílet turbovrtuľovej prestavby slávnej DC-3, BT-67 spoločnosti Spectrem Air, ktorá sa používa na rôzne elektromagnetické merania zemského povrchu. Na letisku Pretoria-Wonderboom vládne pohodová „aeroklubová“ atmosféra a po predchádzajúcom dohovore e-mailom vás niekto z personálu letiska povozí po plochách v jeho pick-upe, aby ste si mohli všetko vyfotografovať, a to úplne zadarmo.

Neďaleko Pretorie sa však nachádza aj ďalšie letisko, ktoré sa oplatí navštíviť. Je to vojenská základňa Swartkop, ktorá sa nachádza len pár kilometrov západne od Waterkloof Air Force Base, ktorá ju spravuje. Nachádza sa na nej múzeum juhoafrického vojenského letectva, ktoré v hangároch a čiastočne na voľnej ploche ponúka zaujímavé typy pre milovníkov vojenských lietadiel. Pre nás bol lákadlom krásny Boeing 707, ktorý sa nachádzal v tom čase na južnom okraji letiska. Hoci v čase našej návštevy bolo múzeum oficiálne zatvorené, vojenský personál nás za mierny donorský príspevok pre múzeum po zapísaní do knihy návštev pustil ďalej a tak sme sa mohli v podstate voľne pohybovať. V krásnom slnečnom počasí sme zamierili rovno k objektu nášho záujmu, ktorý sme si na odbavovacej ploche letiska mohli dosýtosti vyfotografovať. Nikto sa o nás nestaral, nikomu sme neprekážali, nikto nás nezastavil. Moje nadšenie siahalo tak ďaleko, že som spred prednej podvozkovej nohy chcel odtiahnuť ťažnú tyč, ktorá bránila dokonalej fotografii, ale nakoniec som na škaredý pohľad môjho spolucestovateľa od tohto úmyslu upustil. V rohu odstavnej plochy sa nachádza ešte niekoľko vojenských transportných lietadiel juhoafrického letectva, ktoré je tiež možné vyfotografovať. Najmä na tomto letisku nás prekvapila ústretovosť miestnych ľudí, ktorí po vysvetlení nášho zámeru spravidla prikývli na možnosť vyfotografovať to alebo ono lietadlo, niečo, čo je v našich končinách už takmer nepredstaviteľné. Po zastávke v Swartkope bol ale už čas pokračovať v našej ceste smerom na sever.

Ako som už totiž spomínal v prvej časti trip reportu, aby náš výlet nebol jednotvárny a zahŕňal aj nejakú tú „bežnú“ turistiku, rozhodli sme sa počas nášho pobytu navštíviť Krugerov národný park. Ten sa nachádza na severovýchode krajiny, takmer na hraniciach s Mozambikom a pre milovníkov zvierat je priam rajom, v ktorom môžu naživo a z bezprostrednej blízkosti vidieť divé zvieratá vo svojom prirodzenom prostredí, nie zavreté niekde v klietke desať krát desať metrov. Cesta z Johannesburgu do mesta Phalaborwa, ktoré sme si zvolili ako miesto ubytovania a východzí bod pre vstup do parku, je veľmi dlhá a pohodlnejšie je ju absolvovať samozrejme letecky. Ale ceny leteniek sú, vzhľadom na chýbajúcu konkurenciu, pomerne vysoké, navyše by sme sa tým obrali o možnosť vidieť viac z juhoafrickej krajiny. A, hoci to nebol primárny dôvod nášho rozhodnutia, po ceste sa okrem letísk v okolí Pretorie nachádzali ešte ďalšie letiská, ktoré sme sa rozhodli cestou navštíviť. Na pobyt v Krugerovom národnom parku sme si vyhradili necelé tri dni, pričom takmer celý prvý deň sme naplánovali na cestu z Johannesburgu do Phalaborwy aj so všetkými zastávkami po ceste. Druhý deň sme plne venovali pobytu v parku s návratom na nocľah do Phalaborwy a tretí deň sme pôvodne chceli rozdeliť medzi ďalší pobyt v parku a cestu naspäť do Johannesburgu, operatívne sme sa však rozhodli, že na cestu na juh nastúpime hneď od rána, aby sme mali viac času a mohli si urobiť viac zastávok po trase. Tejto ceste a jej zastávkam bude venovaná tretia časť môjho trip reportu.

Související kategorie