Spotting trip report – Japonsko (3. časť)

• 17.01.2016 08:15
• Letecké cestopisy

V prvých dvoch častiach svojho rozprávania o spotterskom výlete do Japonska na začiatku roku 2014 som sa venoval okrem iného opisu fotografických možností na oboch tokijských letiskách – Haneda i Narita. Treba poznamenať, že v regióne Tokia (asi 80 kilometrov na sever od hlavného mesta) leží ešte malé letisko Ibaraki, súčasť vojenskej základne Hyakuri Air Base. Prevádzka na ňom je však tak malá, že výlet sem sa zatiaľ neoplatí a navyše doprava je komplikovaná. Nakoľko však išlo už o moju druhú návštevu Tokia, rozhodol som sa, že sa neuspokojím len s pobytom na oboch hlavných letiskách. Hoci ich prevádzka je zaujímavá a spotterské možnosti pomerne dobré, zažiadalo sa mi aj trochu zmeny. V Osake som už bol pred niekoľkými rokmi v rámci pracovnej cesty, po chvíľke hľadania padla voľba na mesto Fukuoka. Je to šieste najväčšie mesto Japonska a leží na ostrove Kyushu. Mňa však viac ako samotné mesto zaujalo letisko, ktoré leží len 3 km od mesta a je tretím najväčším letiskom v krajine, hneď po dvoch tokijských megahuboch. V roku 2014 ním prešlo okolo 20 miliónov cestujúcich a jeho výhodou je iba jedna vzletová a pristávacia dráha, a teda pomerne jednoduchá situácia pre spottera. Navyše, Fukuoka je jedným z hubov regionálneho dopravcu Fuji Dream Airlines, ktorý je známy pestrofarebným sfarbením svojich Embraerov 170 a 175 (každý kus je inej farby). Väčšie základne má síce v Shizuoke a potom v Nagoji, avšak tam nie na hlavnom letisku, ale na mestskom letisku Komaki, kde by som okrem tohto dopravcu toho veľa nevidel. Fukuoka je navyše súčasne aj vojenskou základňou Itazuke Air Base, takže tu možno stretnúť aj nejaké to vojenské lietadlo.

Moja voľba sa ukázala byť správna a výlet do Fukuoky naplnil moje očakávania, čo sa týka nafoteného materiálu. Navyše, nakoľko na trase medzi Tokiom a Fukuokou je pomerne silná konkurencia, ceny leteniek boli veľmi nízke. Využil som pritom novodobý trend v Japonsku, ktorým je stále väčšie prenikanie low-cost dopravcov na domáci (a čiastočne aj zahraničný) trh. Zatiaľčo pred pár rokmi domácej scéne dominovali dvaja najsilnejší hráči JAL a ANA (kedysi ešte aj TDA, resp. neskôr premenovaná na JAS), dnes veľkú časť letov zabezpečujú nové spoločnosti ako Skymark Airlines, Peach Air, Vanilla Air, Jetstar Japan a ďalší. Práve posledný z menovaných sa stal mojím dopravným prostriedkom do Fukuoky. Po zakúpení „veľkej“ letenky s Aeroflotom som chvíľku pozoroval a porovnával vývoj cien u viacerých dopravcov a nakoniec voľba padla jednoznačne na Jetstar Japan. Ide o regionálnu pobočku celoázijského konglomerátu Jetstar, ktorý pôsobí aj v Singapúre, Austrálii, Vietname a ďalších krajinách. Cena za letenku, nakoľko som letel iba na jeden deň, bez podanej batožiny, bola skutočne nízka a lietadlá A320 takmer nové. Od palubných služieb som s ohľadom na charakter dopravcu neočakával žiadne zázraky, let však prebehol bez problémov a načas, čo bolo hlavné. Navyše Jetstar Japan operuje zo základne v Narite, takže ani na odlet som to nemal zo svojho hotela ďaleko a mohol som si rezervovať prvý ranný a posledný večerný let a využiť celý deň na fotenie vo Fukuoke.

Ako som už spomínal v úvode, letisko Fukuoka disponuje jedinou vzletovo-pristávacou dráhou v smere 16/34 a s dĺžkou 2 800 m. Terminály letiska sa nachádzajú po oboch stranách. Na východnej strane sú (postupne smerom od juhu) vnútroštátne terminály 1, 2 a 3 (pričom zaujímavosťou je, že Terminál 3 slúži výhradne na prílety), usporiadané v rade za sebou a ľahko dostupné peším presunom, hoci existuje aj shuttle bus zdarma. Medzinárodný terminál sa nachádza na západnej strane a je spojený so zvyškom letiska autobusom zdarma, ktorý obchádza letisko po severnej strane (bohužiaľ, nezastavuje nikde po trase, čo by sa spotterom hodilo). Letisko je pomerne kompaktné, nezaberá veľkú plochu a vďaka blízkosti k centru mesta aj veľmi dobre napojené metrom a autobusmi. Vďaka pomerne malému areálu sa dá na väčšinu spotterských pozícií dôjsť v rozumnom čase pešo, pre skrátenie času si možno najmä pri ceste na južnú stranu letiska pomôcť aj autobusom, ktorý odchádza od vnútroštátnych terminálov. Podobne ako na mnohých iných japonských letiskách, aj tu mysleli na tých, ktorí chcú pozerať alebo fotografovať lietadlá, a tak oba hlavné vnútroštátne terminály 1 aj 2, ako aj medzinárodný terminál, majú svoje vyhliadkové terasy. Zatiaľčo dve terasy v International Terminal sú nové a teda bohužiaľ aj celé zasklené, obe terasy na Domestic Terminals môžu lepšie poslúžiť fotografom. Za vhodnejšiu považujem terasu v Termináli 2, ktorá je jednak vyššie a jednak sa na nej dá stáť na takých miestach, kde možno fotografovať ponad sklo. Je navyše situovaná zhruba oproti prahu dráhy 16, takže sú z nej lepšie možnosti fotografovania lietadiel v akcii. Terasa na Termináli 1 je najstaršia a je vybavená pletivom, ktoré má pomerne malé oká, fotografovanie lietadiel v pohybe by preto mohlo byť náročnejšie, ja som ju preto využil len v nevyhnutnom prípade menších lietadiel, ktoré nerolovali okolo Terminálu 2.

Fotografom sú k dispozícii aj pozície pri oboch prahoch vzletovej a pristávacej dráhy. Cesta k južnému prahu 34 je trochu dlhšia a možno tu využiť miestny autobus spred Terminálu 2, ktorý ma zastávku na konci letiskového areálu. Podľa polohy slnka potom možno zvoliť rôzne pozície na finálnom priblížení na dráhu 34, avšak lepšie podmienky sú zo západnej strany, teda popoludní. Pokiaľ sú pristátia smerom zo severu, na dráhu 16, pred jej prahom je tiež niekoľko miest, z ktorých možno dobre fotografovať lietadlá, a to z oboch strán, ako aj priamo v ose dráhy. Pešia vzdialenosť z vnútroštátnych terminálov je cca 10-25 minút, podľa toho, na ktorej strane dráhy chcete fotografovať. Po celej dĺžke pešieho pochodu je chodník, resp. bariéra od cesty, takže sa popri plote letiska možno do cieľa dostať pohodlne a bezpečne. Pokiaľ je dobré počasie, fotografovanie vo Fukuoke môže byť radosťou. Bohužiaľ, ako som naznačil už na začiatku svojho rozprávania, ja som si v prípade tohto výletu vybral snáď všetku smolu na počasie, akú som len mohol, ale k tomu sa ešte vrátim neskôr. Faktom je, že počas celodenného pobytu vo Fukuoke som uvidel popoludní asi 3 slnečné lúče, ktoré však zase rýchlo zhasli, inak bolo celý deň zamračené, našťastie však suché počasie. Nič sa nedalo robiť, musel som sa zmieriť s realitou, jedinou výhodou bolo, že som nemusel veľmi brať do úvahy polohu slnka, nakoľko cez mraky takmer vôbec nepresvitalo. Zvolil som preto najjednoduchší variant a väčšinu dňa som strávil na terase Terminálu 2, ktorá sa rozkladá v podstate na dvoch poschodiach, prepojených schodiskom a práve z neho je možné fotografovať lietadlá na rolovacej dráhe či na RWY 16 ponad sklo, ktoré inak terasu obopína. Iba na poslednú hodinu popoludní som sa presunul na priblíženie dráhy 16, nakoľko som sa obával prebleskovania slnka cez mraky v protisvetle. Našiel som si malý trávnatý ostrovček na zákrute cesty 551, ktorá obchádza zo severu plot letiska, odkiaľ sa dali dobre fotografovať pristávajúce lietadlá.

Prevádzka vo Fukuoke je pre európskeho spottera veľmi pestrá. Okrem už vyššie spomínaných Fuji Dream Airlines, ktoré tu pristanú počas dňa niekoľkokrát, si spotter príde na svoje aj v podobe zopár ďalších regionálnych lietadiel (zväčša vrtuľových), ktoré inak v Tokiu neuvidí. Či už je to Amakusa Airlines, Oriental Air Bridge, ANA či Japan Air Commuter so svojimi DHC-8 alebo posledne menovaný aj so Saabmi 340. Bohaté zastúpenie má aj Japan Transocean Air, ktorého niektoré lietadlá nosia atraktívne farby, lietajú sem aj viaceré juhokórejské lowcosty. Na protiľahlej Itazuke Air Base majú svoju domovskú základňu Herculesy, YS-11 a ďalšie stroje JASDF. Najmä japonský turbovrtuľový NAMC YS-11 je pre európskeho spottera veľmi vzácny. Lietanie v smere 16 malo výhodu v tom, že som mal ako na dlani nielen pristávajúce lietadlá, ale aj lietadlá rolujúce popod terasu na vzlet, ako aj otáčajúce sa na prahu dráhy 16 do smeru vzletu. Vzdialenosti k dráhe nie sú veľké a všetko sa dá pohodlne zachytiť objektívom do 300mm. Dianie pri medzinárodnom termináli je z tejto strany letiska trochu vzdialené smerom na juh, avšak všetky lietadlá rolujú na vzlet do toho istého miesta, aj keď rolovacou dráhou z opačnej strany RWY 16/34. Aj vojenská časť letiska sa nachádza na západnej strane, južne od International Terminal. Pri vzlete si treba dať pozor na menšie lietadlá, ktoré sú spravidla odbavované južne od terasy Terminálu 2, nakoľko tieto niekedy nerolujú na prah dráhy, ale vstupujú na dráhu južnejšie. Vtedy sa hodí práve terasa Terminálu 1, z ktorej je to oveľa bližšie. Situáciu v prípade lietania v smere 34 nemám osobne odskúšanú, zrejme však použitie terás bude v takom prípade menej výhodné, v prípade fotopozícií na juhu letiska sa však spotter pripravuje o opakovanú možnosť fotografovania v čase odletu.

Môj jednodňový výlet do Fukuoky sa určite oplatil, avšak už z pohľadu na sprievodné fotografie vidieť, že počasie si človek jednoducho nevyberie. Na záver by som teda rád vysvetlil to, na čo som sa smutne odvolával v priebehu celého rozprávania. Hoci som dúfal v zlepšenie a nádej som nestrácal až do posledného dňa, spätne musím skonštatovať, že v otázke počasia to bol jeden z najhorších výletov v mojej histórii. Ako som spomínal, štatisticky som mal „dostať“ zhruba 6 hodín slnka denne, teda počas môjho týždňa nejakých 40-45 hodín. Ja som si však „užil“ maximálne 5 hodín za celé obdobie, aj to viac-menej iba v druhý deň môjho pobytu a potom som možno ešte po pár minútach „naškrabal“ nejakú hodinu slnka v ostatných dňoch, ako celok však počasie bolo priam zúfalé. Sprievodné fotografie k tomuto článku som vybral z toho najlepšieho, preto je tam zopár slnečných záberov, ktoré sa však všetky podarili viac-menej v jediný deň. Prvú polovicu pobytu som bojoval s nízkymi teplotami, kedy zrážky priniesli do Tokia (pre nich) extrémne sneženie niekoľko dní za sebou, ktoré sa dokonca dostalo aj do našich správ. Ľudia v našich horách by sa nad tým pousmiali, Tokio však nie je na takú nádielku snehu zvyknuté, a tak to spôsobilo veľké problémy hlavne v doprave. Hoci sa sneh zase vždy pomerne rýchlo roztopil, než k tomu došlo, zápasili Japonci na svojich letných pneumatikách o každý meter cesty, tí šťastnejší jazdili so snehovými reťazami, čo pôsobilo dosť komicky. Ranný pohľad z okna hotela pri Narite na opäť zamračenú a často aj zasneženú oblohu bol veľmi deprimujúci. Potom sa síce počasie ako-tak umúdrilo, že aspoň prestalo snežiť a mierne sa oteplilo, avšak obloha zostala zatiahnutá aj počas nasledujúcich dní. Keď to aj chvíľami vyzeralo, že sa predsa len mraky odsunú a na obzore sa ukázal okraj modrej oblohy, hranica mrakov sa akoby zastavila a po čase sa aj vzorka modrej oblohy zase stratila.

Preto som si svoj výlet do Japonska neužil v plnej miere ako som dúfal, čo je veľká škoda, nakoľko aj z priložených fotografií vidieť, že námetov na fotografovanie bolo dosť. Nebyť absolútne nepriaznivého počasia, mohol by som na tomto mieste konštatovať, že výlet bol veľmi úspešný. Opäť, podobne ako pred dvoma rokmi, som sa mohol spoľahnúť na pomoc dvoch dobrých kamarátov, Keishiho a Ryotara, ktorí mi ochotne poskytli svoje rady, zabezpečili odvoz a informovali ma aj o očakávaných zaujímavých lietadlách. Japonsko má veľmi zložitý systém prakticky vo všetkom, či je to cestná sieť, železnice, autobusy atď. Napríklad presun z mesta Narita na letisko Haneda je možný niekoľkými spôsobmi, avšak jedine Ryotaro mi podrobne vysvetlil, na ktorej stanici mám na ktorý vlak prestúpiť, čo napokon aj s minútovou presnosťou vyšlo. Niektoré nápisy sú síce aj v angličtine, v davoch ľudí, ktoré sa v Tokiu a okolí presúvajú každý deň, však bolo veľkým uľahčením, že som išiel takpovediac „na istotu“. Hoci Japonsko je známe ako drahá krajina, pri starostlivom plánovaní a vyberaní tých lacnejších možností cestovania a ubytovania je možné takýto výlet absolvovať so štandardným rozpočtom a bez väčších problémov. Japonská letecká scéna je bohatá a hoci z nej v posledných rokoch úplne vymizli domáce Boeingy 747, stále ponúka pestrú paletu typov i farieb. Preto hoci ma počasie počas tohto výletu sklamalo, to neznamená, že sa do Japonska opäť nevrátim, až sa znova trochu obmení zloženie dopravcov a lietadiel, ktoré tam lietajú.

Související kategorie