Hoci dnes sa to môže zdať na míle vzdialené, pred 4 rokmi bol svet úplne rozvrátený z úplne iných dôvodov. Dnes nás trápi tragická vojna na Ukrajine či besnenie zbraní v Gaze, ale ľudia si akoby už zvykli na to, že s naším svetom už permanentne nie je niečo v poriadku. V roku 2020 sme však zažívali úplne iné problémy a tie sa priamo týkali doslova každého z nás. Z Číny sa do celého sveta rozšírila pliaga (a môžeme polemizovať či úmyselne alebo nešťastnou náhodou), ktorá nás zasiahla absolútne nepripravených a na dlhú dobu úplne zmenila naše životy. Magická skratka COVID-19 asi navždy ostane zapísaná v dejinách našej generácie, stála ľudstvo milióny životov a prinútila nás zo dňa na deň zmeniť spôsob nášho života.
Více
Kambodžské mesto Siem Reap bolo treťou zastávkou mojej spotterskej cesty do juhovýchodnej Ázie vo februári 2020. Po prílete z hlavného mesta Phnom Penh som sa ako prvé „poobzeral“ po letisku a jeho blízkom okolí, pričom ma samozrejme hneď „odchytili“ miestni predavači rôzneho tovaru a služieb. Jednému som nakoniec „podľahol“ a nechal som sa jeho „tuk-tukom“ odviezť do centra mesta, do môjho hostela, kde som sa zbavil batožiny a požičal som si dojednaný bicykel. Ten mal byť počas dvoch dní mojím dopravným prostriedkom za spottingom i turistikou. Ako som už spomínal, v tom čase totiž ešte fungovalo staré letisko na pôvodnom mieste, iba kúsok severozápadne od mesta, odkiaľ to bolo do môjho hostela asi iba 7 km. Aj ruiny Angkor Wat boli relatívne neďaleko, takže bicykel som vyhodnotil ako najvhodnejší dopravný prostriedok...
Více
Ako som už naznačil v prvej časti môjho trip reportu z februára 2020, Bangkok má dve letiská: novšie Suvarnabhumi východne od mesta a staršie Don Mueang v širšom centre. Letisko Don Mueang je dokonca najstarším stále prevádzkovaným letiskom v Ázii, civilná prevádzka na ňom začala presne pred 100 rokmi. Po otvorení nového letiska bolo staré letisko v septembri 2006 uzavreté, avšak stavebné problémy letiska Suvarnabhumi spôsobili, že sa pôvodné letisko po pol roku najskôr dočasne a neskôr bez obmedzenia zase otvorilo. Spočiatku bolo otvorené len pre vnútroštátne lety, ale dnes sú na ňom odbavované aj medzinárodné lety. Dlhé roky boli medzi dopravcami najmä tri domáce low-cost letecké spoločnosti Thai Air Asia, Thai Lion Air a Nok Air, avšak v posledných rokoch sem cestu našlo aj viacero zahraničných dopravcov, a to nielen z nízkonákladovej branže.
Více
Pre spottera, ktorý sa nechce uspokojiť s fotografovaním doma a v blízkom európskom priestore (lebo zbytočná je špičková fotografická výbava s objektívmi, ktorých ostrosťou si „takmer oko porežete“, ak vrcholom vašich cestovateľských snov je jedna víkendová návšteva Frankfurtu ročne, plánovaná pol roka vopred), existujú v podstate dve hlavné a pomerne ľahko realizovateľné možnosti. Vybrať sa smerom na západ, teda najmä do USA a Kanady, kde je fotografovanie pri dodržaní niektorých základných pravidiel v podstate bezproblémové, alebo zvoliť cestu na východ, do niektorej z krajín Ázie. Tam už to s fotografovaním (až na svetlé výnimky napr. typu Japonsko) nie je také jednoduché, ale stále je tam niekoľko destinácií, ktoré nevyžadujú veľké úsilie a prinesú veľký spotterský „úžitok“. Jednou z nich je Bangkok.
Více
Po úspešnom jednominútovom prestupe medzi vlakmi v širšom centre Tokia sa nám podarilo doraziť na letisko Haneda zhruba v čase východu slnka, teda podľa plánu. Celá cesta medzi letiskami trvá cca 2 hodiny v závislosti od konkrétnych vlakov a prestupu medzi nimi. Na letisku Haneda sú dve železničné stanice, jedna pre medzinárodný Terminál 3, druhá združená pre Terminály 1 a 2. My sme samozrejme vystúpili na tej poslednej a vybrali sa na terasu Terminálu 1, ktorá ako jediná je vhodná na ranné fotografovanie.
Více
Po návrate z dvojdňového výletu do Soulu nás čakalo ešte plných 5 dní pobytu v oblasti Tokia. Bol to dôsledok posunutia dátumu odletu o 4 dni, kedy som vďaka svojej šikovnosti využil pripravovaný štrajk personálu Air France a posunom celej cesty o 4 dni sme sa vyhli veľmi nepriaznivej predpovedi počasia v Japonsku. Pôvodne sme mali v Tokiu stráviť 4,5 dňa ešte pred cestou do Južnej Kórey a po návrate z nej by sme prakticky už len pokračovali domov.
Více
Nocľah v skromnom hoteli neďaleko medzinárodného letiska Incheon v Soule bol po dlhej ceste z Európy do Tokia a následnom poldňovom fotografovaní a ďalšom lete z Tokia do Južnej Kórey síce veľmi zaslúžený, ale o to kratší. Čakali nás totiž len dva dni v juhokórejskej metropole, ktoré sme museli a aj chceli využiť na maximum. V pláne bolo fotografovať hlavne na letisku Incheon, ale obísť sme nechceli ani menšie letisko Gimpo. Nakoľko v zime svetelné podmienky na dráhach v Incheone sú výrazne lepšie popoludní ako ráno, rozhodli sme sa hneď v prvý deň „vybaviť“ letisko Gimpo. To ráno bolo našťastie slnečné, a tak hoci sme boli po dlhej ceste a veľmi krátkej noci unavení, vydali sme sa na cestu.
Více
Po neľahkých peripetiách tesne pred odletom a po úspešnom posune našej ceste o 4 dni, sme 28. januára 2020 konečne ja i Mirek dorazili na letisko Charles de Gaulle v Paríži. Môj prílet z Viedne bol o niečo skôr ako Mirkov z Prahy a keďže počasie bolo ráno pekné, rozhodol som sa využiť voľný čas na krátky spotting. Krátkosť času nedovoľovala nejaké experimenty s dopravou k dráham, a tak som zamieril automatickým vláčikom CDGval na osvedčené miesto južne od Terminálu 1, kde sa dá fotografovať aj bez rebríka a auta.
Více
Krajiny ďalekého východu, predovšetkým Japonsko, patria medzi obľúbené destinácie cestujúcich spotterov. Nielen pestrosťou leteckých spoločností, z ktorých mnohé sú pre európskeho spottera vzácne, ale aj relatívne dobrými podmienkami na fotografovanie lietadiel, aspoň čo sa oficiálnych miest týka. Prakticky každé väčšie japonské letisko má vyhliadkovú terasu, ktorá navyše väčšinou ani nie je zasklená, niečo čo sa v našich končinách už tak ľahko nevidí. Preč sú tie časy, kedy aj v Európe sa dalo pohodlne stráviť pekný deň na streche niektorého z terminálov a odtiaľ pozorovať a fotografovať lietadlá okolo seba. Dnes, ak aj terasy ešte existujú, sú vybavené sklom, ktoré fotografom výrazne sťažuje prácu a väčšina spotterov sa im preto aj vyhýba.
Více
Moje súčasné zamestnanie bohužiaľ neprináša veľa pracovných cestovateľských príležitostí, na druhej strane mám zase pomerne veľkú voľnosť v realizácii svojich súkromných spotterských aktivít, či už v okolí domova alebo na výletoch do bližšieho i vzdialenejšieho sveta. Výnimkou potvrdzujúcou pravidlo bol môj vzdelávací kurz organizovaný Eurocontrolom, prevažne európskou organizáciou pre bezpečné a plynulé riadenie letovej prevádzky v spoločnom vzdušnom priestore. Prevažne európskou preto, lebo členmi Eurocontrolu nie sú výhradne iba európske členské štáty, ale aj niekoľko ďalších krajín z neďalekého okolia kontinentu. Vzdelávací kurz súvisel s pribratím novej agendy do môjho portfólia a na rozdiel od väčšiny výcvikových kurzov, ktoré prebiehajú vo výcvikovom stredisku v Luxemburgu, tento sa konal priamo v centrále organizácie v Bruseli.
Více
