Spotting trip report – Dva slnečné víkendy v Londýne (2. časť)

• 19.02.2023 09:00

Po prvom, veľmi úspešnom a nádherne slnečnom dni, ktorý som strávil na letisku Gatwick, ma čakal večerný presun na nocľah. Potom, čo sa slnko dostalo do polohy, keď už fotografovanie z mojej novo získanej fotopozície nebolo možné, sa mi podarilo nepozorovane prekĺznuť späť do centra parkoviska Purple Parking, kde som dohral rolu zákazníka, ktorý práve odstavil svoje auto a potrebuje sa dostať do terminálu a odviezol som sa shuttle busom späť k severnému terminálu, kde som nastúpil na autobus National Express a vydal sa do centra Londýna. Cesta z Gatwicku je počas dňa o niečo dlhšia ako bola v noci, asi v polovici cesty autobus zíde z diaľnice a začne sa prepletať často veľmi úzkymi ulicami londýnskych predmestí, čo v hustej premávke trvá dlhšie ako keď je mesto ešte poloprázdne. Nakoniec sa mi po nekonečnej jazde a státí na desiatkach červených podarilo dostať k stanici Victoria a odtiaľ som sa vybral metrom na letisko Heathrow, kde som mal zakúpený nocľah v hoteli Ibis. Ak človek do poslednej chvíle nevie, na ktorom letisku skončí, ťažko sa plánuje miesto na prespanie, a tak som vsadil na istotu a rezervoval som si hotel pri letisku Heathrow. Jeho výhodou, okrem priaznivej ceny, boli aj skoré raňajky, ktoré ako letiskový hotel ponúkajú od 4:00 h, aj keď v obmedzenej miere. Do hotela som dorazil pomerne neskoro, ale o to viac som ocenil posteľ pod sebou. Večerný pohľad do počítača však odhalil, že vo svojich plánoch som sa prepočítal a tento krát sa z Heathrowu pre mňa stane iba „nocľaháreň“. Letové plány na nasledujúci deň totiž sľubovali niekoľko zaujímavých lietadiel na letisku Stansted, z ktorého som večer aj odlietal domov, a tak padlo rozhodnutie vyraziť tam už skoro ráno.

A330-200F Turkish Airlines Cargo TC-JDS (STN)	B737-800 Jet 2 G-GDFF (STN)

Po skorých raňajkách som ďakoval osudu, že v období pred koronakrízou ešte jazdilo londýnske metro aj na linke Picadilly medzi centrom mesta a letiskom Heathrow aj počas víkendových nocí, a tak som sa mohol rýchlo prepraviť na stanicu Stratford, odkiaľ bolo najrýchlejšie spojenie autobusom National Express na Stansted. So svitaním som dorazil do tamojšieho terminálu a po kontrole plánovaných letov som vyrazil „do terénu“. Tu sa však musím vrátiť k problému, o ktorom som v súvislosti s letiskom Stansted u písal. Letisko leží na severovýchod od mesta v grófstve Essex a z mne neznámeho dôvodu je jeho personál ako aj miestna polícia priam alergická na spotterov, najmä na východnej strane letiska. Už v minulosti som zažil opakované vyhadzovanie z trávnatých vyvýšenín v blízkosti hangáru Ryanairu v južnej časti letiska, nepomáhali prosby ani skrývanie v tráve, aj s pomocou „sledovačov“ z riadiacej veže NATS som bol takmer vždy skôr či neskôr odhalený a navštívený políciou. Napriek tomu, že som sa nenachádzal ani pri samotnom plote letiska, moja prítomnosť nebola tolerovaná. V šťastnejších prípadoch to trvalo pár hodín, niekedy však len pár minút. Je to o to smutnejšie, že prevádzka na Stanstede je síce po väčšinu dňa nudná, v podobe klasických Ryanairov, Jet 2, easyJetov či zopár nákladných letov (FedEx Express, Asiana Cargo, Turkish Airlines Cargo a pod.), ale ak sa tu objaví niečo mimoriadne, tak je to väčšinou aj veľmi zaujímavé. Protiľahlá strana letiska totiž slúži na odbavovanie VIP letov rôznych bohatých šejkov, podnikateľov, politikov a pod., ich lietadlá sú tam zaparkované aj niekoľko dní, preto pri troche trpezlivosti a šťastia dokáže Stansted veľmi potešiť srdce spottera, ak sa mu však podarí dostať sa a zotrvať na mieste, odkiaľ môže niečo vyfotografovať.

B737-500 Maleth-Aero 9H-MAC (STN)	B747-400 Bahrain Royal Flight A9C-HAK (STN)

Pred pár rokmi bola medzi najjužnejšími nákladnými stojiskami a hangárom Ryanairu vybudovaná akási školiaca stanica, ktorá slúži zrejme pre študentov a deti na základný výklad o lietadlách. Okrem nízkej budovy disponuje malým nádvorím, na ktorom sú umiestnené vzorky leteckého podvozku, leteckého motora a ďalších exponátov a hlavne vyvýšenou vyhliadkovou plošinou s krásnym výhľadom na vzletovú a pristávaciu dráhu letiska presne oproti stojiskám pre VIP lietadlá. Na okrajoch vyasfaltovanej vyhliadky sú dokonca tabule s vysvetlivkami čo leteckého i neleteckého možno v okolí vidieť a celé to priam láka na rodinné výlety za lietadlami a samozrejme aj na využitie pre spotterov. Navyše je ďaleko od plota, takže nehrozí ani nejaké narušenie bezpečnosti leteckej prevádzky. Volá sa Aerozone a doposiaľ sa mi nepodarilo odhaliť, komu, kedy a za akých okolností slúži, faktom je, že cez víkendy som ju našiel vždy zatvorenú. Druhým faktom tiež je, že na samotnú vyhliadkovú plošinu sa dá dostať aj v takom prípade, nie však „legálne“. Sú tam dokonca dve značky zakazujúce vstup na ďalšie metre plochy smerom k plotu letiska, ak ich však ignorujete, cez permanentne otvorenú bránu sa dá dostať na trávnatý kopec, na vrchole ktorého sa vyhliadka nachádza. A ste v raji, z ktorého máte krásny výhľad na celé letisko ako na dlani, na všetky pohyby nielen na vzletovej a pristávacej dráhe 04/22, ale aj na dvojici rolovacích dráh v popredí. A to pri oboch smeroch lietania, s výborným svetlom od skorého rána až do skorého popoludnia. Ale tu idylka končí. Krásny výhľad na vás totiž majú aj z letiskovej riadiacej veže, z areálu letiska a aj policajné hliadky, ktoré patrolujú po okolí. A tak je spravidla len otázkou času, kedy vás prídu navštíviť, napriek prosbám a vysvetľovaniu odtiaľ nekompromisne vyženú a ešte aj prelustrujú v policajnej databáze.

ERJ145 Loganair G-SAJL (STN)	Saab 340 Loganair G-LGNJ (STN)

V tú nedeľu 15. septembra 2019 som sa však rozhodol tieto komplikácie podstúpiť, nakoľko jedným z lietadiel, ktoré ma na Stansted prilákali, bol Boeing 747-400 vládnej letky Bahrajnu, navyše v krásnom slnečnom počasí. A tak moje kroky zamierili práve sem a začal som fotografovanie bežnej prevádzky, pričom som tŕpol, kedy „si po mňa prídu“. V tomto smere som mal šťastie i nešťastie zároveň. Netrvalo to veľmi dlho a dvojica policajtov sa na kopci objavila, šťastím však bolo, že sa tak stalo práve v čase príletu tohto lietadla, ktoré sa mi podarilo ešte vyfotografovať, než som bol z priestoru podľa očakávania vykázaný. Takže aspoň čiastočný úspech, aj keď v kútiku duše som dúfal, že tento krát by sa mi mohlo podariť zotrvať tam až do obeda, ale nevyšlo to. Po odchode z miesta mi neostávalo nič iné, iba sa na zvyšok dňa presunúť na jediné alternatívne miesto v prípade lietania v smere 22, a to fotografovanie „vzduchoviek“ ďaleko pred prahom dráhy, čo predstavovalo peší pochod asi 1,5 hodiny okolo celej južnej strany letiska. Z Hall Road sa potom dá dostať na trávnaté plochy až k plotu letiska, odkiaľ sa dá pokojne fotografovať bez problémov s políciou, avšak prah dráhy 22 je na letisku Stansted výrazne posunutý do areálu letiska, lietadlá sú tu teda ešte pomerne vysoko. Po presune slnka do nevhodnej polohy som sa presunul na opačnú stranu a bližšie k prahu dráhy, kde tiež uhol fotografovania nie je ideálny a svetlo začína byť dobré až smerom k večeru, ale inú alternatívu som nemal. Podarilo sa mi vyfotografovať všetko čo som chcel a po pešom návrate na letisko ma čakal už len odlet na palube lietadla Ryanairu do Bratislavy, čím sa môj veľmi úspešný a veľmi slnečný víkend v Londýne skončil.

A330-900 Air Mauritius 3B-NBU (LHR)	B777-200 British Airways G-YMML (LHR)

S Londýnom som sa však nelúčil na dlho, práve naopak, ako vravievajú deti, stačilo sa len 5x doma vyspať a nasledujúci piatok 20. septembra 2019 som opäť sedel na palube lietadla, tento krát klasicky Ryanairu, z Bratislavy na letisko Stansted. Výnimočné boli nielen tieto dva víkendové výlety po sebe, ale aj fakt, že úplne netypicky sa počasie v Londýne celý týždeň udržalo krásne a vydržalo dokonca až do ďalšieho víkendu. Tesne pred víkendom sa síce predpoveď na nedeľu už výrazne zhoršila, ale sobota stále sľubovala modrú oblohu a nerušený slnečný svit. To využil aj môj kamarát Mirek z Prahy, s ktorým som sa tak celkom neplánovane stretol aj tu v Londýne. On, na rozdiel odo mňa, využil peknú predpoveď počasia a kúpil si letenku na tri dni na poslednú chvíľu, čím ho vyšla neporovnateľne drahšie ako mňa, na druhej strane išiel zase na istotu. Ťažko povedať, ktorá taktika je lepšia, v konečnom dôsledku, ak mi z 8 návštev Londýna čo sa týka počasia vyšli dobre tri, cenovo to zrejme vyšlo na rovnako ako jeho letenka na poslednú chvíľu, avšak predsa len môj spôsob „boja“ s britským počasím mi vyhovoval viac, aspoň som mal častejšie príležitosť zavítať do Londýna a skúsiť šťastie. A tak sa stalo, že som v piatok v noci opätovne otváral svoj notebook, aby som porovnal plánované lety na sobotu na jednotlivých letiskách, tento krát z porovnávania vyšlo najlepšie letisko Heathrow, resp. inak povedané, na žiadnom z ostatných letísk nebolo plánované nič tak zaujímavého, aby ma to zlákalo vybrať sa tam. A tak som absolvoval klasickú nočnú jazdu Londýnom autobusom N9, ktorý ma doviezol do Terminálu 5 letiska Heathrow, kde som počkal do svitania a po opätovnom skontrolovaní letových plánov som vyrazil na krátky pochod na priblíženie dráhy 09L, kde som na svoje veľké potešenie stretol Mirka. Človeku to vo dvojici hneď lepšie ubieha...

A380 Etihad Airways A6-API (LHR)	B747-400 British Airways G-BNLY (LHR)

O fotografovaní na letisku Heathrow sa nemá význam veľmi podrobne zmieňovať, pozná ho azda každý spotter. Podľa očakávania sa lietalo v smere 09, čo má obrovskú výhodu v tom, že jednak takmer všetky pristátia počas celého dňa sú na dráhu 09L a všetky vzlety z dráhy 09R a tiež že svetlo na fotografovanie je ráno, kedy je väčšina zaujímavých príletov, omnoho lepšie ako pri opačnom smere lietania. Fotografovanie príletov na dráhu 09L je takmer bezproblémové, treba si len dať pozor na to, aby ste nestáli na okraji diaľnice, hoci aj za zvodidlami, čo niektoré policajné hliadky netolerujú. No a potom ešte dúfať, aby ten najzaujímavejší stroj, na ktorý čakáte, nebol práve tou výnimkou, ktorá pristane na južnej dráhe 09R. Inak je to v podstate monotónne fotografovanie jedného lietadla za druhým, ktoré sa dá okoreniť občasnými presunmi za lietadlami vzlietajúcimi z dráhy 09R. Medzi Terminálom 5 a hotelom Premier Inn kúsok od Terminálu 4 premávajú hneď dve autobusové linky (v roku 2019 boli ešte v rámci tzv. Heathrow Free Travel Zone zadarmo, v súčasnosti už treba za ne platiť ako za každú inú jazdu autobusom), takže presun medzi týmito dvomi miestami sa v ideálnom prípade dá zvládnuť za cca 45 minút. Oproti hotelu Premier Inn sa za cestou Great South-West Road nachádzajú trávnaté kopčeky, z ktorých sa dajú fotografovať väčšie lietadlá vzlietajúce z dráhy 09R. Problémom je, že sa vynoria spoza hotela neočakávane, zostáva však dostatok času na pár záberov, ktoré sú mnohokrát efektné so zasúvajúcim sa podvozkom. Bohužiaľ, menšie lietadlá, alebo lietadlá letiace do blízkych destinácií, sú už príliš vysoko a zospodu, ale pre väčšinu widebodies je to veľmi dobré miesto. Aj preto mám lietanie v smere 09 na Heathrowe radšej, navyše je väčšinou spojené s pekným počasím.

B777-300 Saudia HZ-AK43 (LHR)	B787-9 China Southern Airlines B-20C6 (LHR)

Počas soboty nás potešilo množstvo lietadiel, v roku 2019 ešte aj s veľkým podielom A380, svet ešte ani netušil, čo sa na neho chystá o pár mesiacov z Číny... Hoci väčšina letov na Heathrowe sú klasické veľké aerolinky z celého sveta, mnohé lietadlá zo vzdialenejších krajín možno v Európe vidieť len tu. Na linkách British Airways v tom čase lietal A340-300 spoločnosti Air Belgium a veľkým lákadlom bola aj trojica retro-sfarbených B747-400 British Airways v sfarbeniach BOAC, Negus a Landor. Všetky som už mal z predchádzajúcich návštev, ale v tento deň som si ich rád vyfotografoval znova a lepšie. Tiež som ani netušil, že ich vidím naposledy, a že pandémia pochová aj túto legendu navyše v krásnych farbách navždy do zabudnutia. Na letoch British Airways a Virgin Atlantic Airways sa zároveň objavovali prvé dodané Airbusy A350-1000 a potešili samozrejme aj početní dopravcovia z blízkeho i ďalekého východu. Keď som Heathrow navštívil znova po dvoch rokoch pandémie, bolo mi smutno z toho, o koľko chudobnejšia prevádzka na ňom je, o koľko typov lietadiel sme ako spotteri prišli, koľko leteckých spoločností svoje lety do Londýna zrušilo alebo obmedzilo. Aj keď počet letov sa asi postupne vráti na predpandemickú úroveň, pestrosť lietadiel pandémiou tragicky utrpela a letectvo už nikdy nebude také ako predtým. Navyše sa v dôsledku pandémie a teraz vojny na Ukrajine a všemožných energetických a inflačných kríz stále viac pretláčajú do popredia low-cost dopravcovia so svojím unifikovaným lietadlovým parkom a pre spottera ako som ja je predstava radov lietadiel vo farbách Ryanairu, Wizz Airu, Vuelingu, Norwegianu či easyJetu priam nočnou morou... Ale to som zase odbočil a musím sa vrátiť späť do septembra 2019.

B747-400 British Airways G-BYGC (LHR)	B747-400 British Airways G-CIVB (LHR)

Takto sme sa spolu s Mirkom presúvali medzi oboma miestami a vyfotografovali prakticky všetko čo sa dalo. Keď sa priblížil večer, Mirek sa odobral na odlet naspäť do Prahy, nakoľko jeho trojdňový pobyt sa končil, mne zostávala ešte nedeľa. Na obzore sa objavujúce prvé mraky však naznačovali, že peknému počasiu je koniec a žiadna idylka netrvá večne. Spokojný so sobotňajším výsledkom som sa však odobral znovu do hotela Ibis, tento krát mi našťastie cesta trvala iba pár desiatok minút a mohol som si vychutnať dlhší spánok, lebo ráno som mal v úmysle pokračovať vo fotografovaní na letisku Heathrow. Kontrola predpovede počasia potvrdila, že s nedeľou už dieru do sveta nespravím, ale tak nedalo sa nič robiť, môj odlet bol až v nedeľu večer. Ráno to s oblohou nad Heathrowom nebolo až také tragické, občas ešte spomedzi oblačnosti vykuklo trochu slnka, ale bolo jasné, že modrá obloha to už nebude. Potreboval som však ešte vyfotografovať zopár strojov, ktoré mi v zbierke chýbali, hlavne A340-600 spoločnosti Virgin Atlantic Airways s nápisom „a big virgin atlantic thank you“, ktorou sa dopravca s týmto typom v službe po dlhých rokoch lúčil. Okrem toho ešte nejaký ten sfarbený Emirates A380 a dlhý Dreamliner Oman Airu a to bolo asi tak všetko. Slnko už veľmi nespolupracovalo, ale zatiaľ aspoň nepršalo. Po splnení svojich cieľov som sa ešte predpoludním vybral na cestu naprieč Londýnom na stanicu Statford, odkiaľ som zamieril znovu na letisko Stansted. Ranným skúmaním letových plánov som totiž zistil, že aj tento krát sa na Stanstede budú v nedeľu vyskytovať lietadlá, ktoré by som si chcel vyfotografovať.

A300-600F DHL D-AEAQ (LHR)	A340-300 Air Belgium OO-ABA (LHR)

Boli to privátny A310-300 zo Saudskej Arábie a taktiež privátny B737 BBJ2 s americkou imatrikuláciou, k tomu ešte mierne odlišne sfarbený ERJ-145 spoločnosti Loganair, ktorý na Stansted lieta pravidelne. Z obavy o rýchle vyhodenie z vyššie opisovanej vyhliadky som sa rozhodol tento krát neriskovať a aj počasie sa už výrazne zhoršovalo. Po príchode na Stansted síce ešte sem-tam preblesklo slnko, ale obloha sa veľmi rýchlo úplne zatiahla a dokonca začalo drobno pršať. V takejto situácii nemalo význam presúvať sa niekam ďaleko, rozhodol som sa preto využiť najsevernejší okraj dlhodobého parkoviska severne od terminálu, kde je síce vzdialenosť k pristávajúcim lietadlám pomerne veľká, ale u väčších strojov to až tak nevadí. Aspoň som nemusel šliapať niekam ďaleko. Bohužiaľ oveľa viac vadilo veľmi zlé počasie, a tak som sa po núdzovom vyfotografovaní oboch lietadiel rýchlo vrátil do terminálu, kde som prečkal zostávajúce hodiny do môjho odletu do Bratislavy. Záver výletu bol síce teda dosť neslávny, to však nič nemení na fakte, že uvedené dva septembrové víkendy v roku 2019 sa mi mimoriadne vydarili a mohol som si povedať, že moja taktika „boja“ s počasím v Londýne konečne priniesla vytúžené úspechy. Než sa celý svet kvôli pandémii koronavírusu na dlho zavrel, stihol som Londýn na jednodňových výletoch navštíviť ešte trikrát, avšak úspech sa tento krát nedostavil, nad počasím som nevyhral a nič také mimoriadne som nevyfotografoval, preto sa týmto výletom ani nebudem venovať v svojich trip reportoch.

A350-1000 British Airways G-XWBA (LHR)	A340-600 Virgin Atlantic Airways G-VNAP (LHR)