Spotting trip report – Rozlúčka s Moskvou (4. časť)

• 08.01.2023 09:00

Po štyroch dňoch v Moskve v auguste 2019 som mal za sebou síce len polovicu môjho pobytu, ale aj vrchol celej spotterskej cesty v podobe veľmi úspešného fotografovania na letisku Čkalovskyj, prvého z celkom troch návštev. Napriek tomu sa mi podarilo nazbierať v druhej polovici výletu ešte nejaké zaujímavé lietadlá do zbierky. Hneď na druhý deň skoro ráno som vyrazil opäť smer letisko Vnukovo, tento krát sa však na moje potešenie lietalo v smere dráhy 01, lepšie povedané pristátia boli na dráhe 01 a vzlety z dráhy 06. Mňa však zaujímajú len pristátia, nakoľko fotografovanie vzletov je s výnimkou dráhy 24 prakticky nemožné. Pristátia na dráhu 01 sú však moje najobľúbenejšie, dokonca v prvých rokov môjho cestovania do Moskvy sa iný smer väčšinou ani nepoužíval, lebo dráha 06/24 bola dlhodobo v rekonštrukcii. Priblíženie na pristátie na dráhu 01 vedie krížom ponad diaľnicu M3 a z oboch strán sú tu celkom dobré pozície na fotografovanie. Navyše vzhľadom na takmer severno-južnú orientáciu sú svetelné podmienky najmä ráno výborné a aj k večeru sú zase veľmi dobré, jediný problém je v skorých popoludňajších hodinách. V prípade lietania na dráhu 06 je so svetlom problém jednak skoro ráno a potom prakticky od skorého popoludnia až do večera. Zo zastávky autobusu, ktorý ma doviezol od stanice metra Salarjevo som sa preto vybral popri čerpacej stanici Lukoil rovno na polia, ktoré sa nachádzajú južne od diaľnice. Aj samotná čerpacia stanica je v spotterských sprievodcoch spomínaná ako miesto na fotografovanie a mnohí spotteri skutočne radi fotografujú u betónovej steny v jej blízkosti, avšak mne sa toto miesto nepáči, jednak tu prekážajú nejaké billboardy a svetelné stožiare na diaľnici a jednak ste tu veľmi na očiach všetkých okoloidúcich.

B757-200 Azur Air VP-BYC (VKO)	B737-500 Armenia Aircompany EK73736 (VKO)

Ako som už spomínal, letisko Vnukovo je aj domovom vládnej letky Ruskej federácie a aj miestom, kam smerujú všetky zahraničné štátne návštevy, dosť často sa tu preto vyskytujú lety vládnych lietadiel, počas ktorých sa spúšťa tzv. „režim“, ako ho nazývajú miestni spotteri, ktorý znamená zvýšené kontroly bezpečnostných zložiek v okolí letiska, popri plote a v okolitom teréne. A tí netolerujú fotografovanie a spottera spravidla vyženú. Keby išlo len o vyhnanie na pár minút, dalo by sa to prežiť, avšak po vzore starých komunistických praktík, ak letí nejaký politický pohlavár, „režim“ trvá aj niekoľko hodín a to už nechcete niekde mimo čakať a prísť tak nielen o inkriminované, ale aj ďalšie zaujímavé lietadlá. Preto je lepšie sa rozložiť niekde ďalej, mimo zrakov okoloidúcich, lebo aj snaha bezpečnostných zložiek vykonávať svoju prácu má svoje limity a máloktorej hliadke sa chce štverať po poliach okolo približovacieho svetelného radu RWY 01. Iba raz v minulosti som zažil, že mi ruský kamarát, ktorý zostal fotografovať pri čerpacej stanici, poslal SMS-ku, že na polia smeruje vojenská hliadka, tak som sa radšej urýchlene stiahol a na miesto som sa vrátil až po hodine, hoci samotnú hliadku som ani nevidel. Považujem preto tieto polia za relatívne bezpečné a hoci vyžadujú viac chôdze a možno aj nejaké to zašpinenie od hliny, rád to podstúpim. Neinak tomu bolo aj v tento deň, pretože prvým úlovkom mal byť pre mňa veľmi vzácny exemplár, AN-124 Ruslan ruských ozbrojených síl. Hoci AN-124 ako taký už žiadnou vzácnosťou pre mňa nie je, vyfotografovať vojenský Ruslan sa mi dlho nedarilo. Pred pár rokmi som jeden videl odlietať z Čkalovského, ale bol príliš ďaleko na dobré fotografovanie.

AN124 Russian Air Force RF-82011 (VKO)	B767-200 UTair VP-BAG (VKO)

Ruslan sa podaril v krásnom rannom slnku, trošku som síce podcenil jeho rozmery a takmer sa mi nezmestil do objektívu a v poslednej chvíli som musel po poli bežať viac dozadu, ale nakoniec som bol veľmi spokojný. Nakoľko na ostatných letiskách nebolo predpoludním očakávané nič mimoriadne, zostal som na Vnukove ešte pár hodín a fotografoval som prílety aj bežných civilných lietadiel. Samozrejme uhol slnka sa postupne zhoršoval, ale až do obeda je možné na dráhe 01 veľmi pekne fotografovať. Po čase som sa však rozhodol vyskúšať zmenu, nakoľko aj odlety začali byť odbavované z dráhy 01, a tak som si povedal, že skúsim nájsť miesto, z ktorého by sa mohli dať fotografovať aj ony. Prah dráhy 01 totiž leží tesne za diaľnicou M3, dobre to dokumentuje aj video z havárie lietadla TU-204 pred pár rokmi, ktoré síce štartovalo v opačnom smere, z dráhy 19 a po neúspešnom vzlete prebehlo dráhu a skončilo až na diaľnici. Pri hľadaní vhodného miesta som sa najprv vybral na miesto, o ktorom som už vedel, a tým je nadchod nad diaľnicou v oblasti zastávky autobusu. Ten umožňuje prejsť peším z jednej strany na druhú a je síce zasklený a krytý, ale na severnej strane je chýbajúce okno, ktoré umožňuje dobrý výhľad do areálu letiska, práve na rolovaciu dráhu smerujúcu k prahu RWY 01. Bohužiaľ okno je veľmi malé, takže už dvaja spotteri sa v ňom tlačia. Ja som tam síce nikoho nenašiel, zistil som však, že je orientované tak, že pristátia na RWY 01 neumožňuje dobre fotografovať, nakoľko lietadlá sa objavia nečakane spoza chrbta a fotografujú sa už iba zozadu a v strese, čo mi nevyhovuje. A keďže fotografovanie príletov bolo pre mňa prioritou, toto miesto som zavrhol.

A320neo Uzbekistan Airways UK32022 (VKO)	A319 Rossiya Airlines VQ-BAS (VKO)

Z okna som si však všimol, že na lokálnej cestičke k nejakému zbernému dvoru sú uložené na sebe panely, ktoré by mohli poskytovať dostatočný rozhľad ponad plot letiska. A skutočne, obhliadkou miesta som zistil, že s trochou úsilia sa na panely dá vyštverať a z ich vrcholu sa dali dobre fotografovať pristávajúce lietadlá aj so scenériou letiska Vnukovo v pozadí. Poloha slnka už síce nebola ideálna, ale ešte ma čakalo zopár príletov, ktoré som chcel fotografovať, napr. B737-500 Armenia Aircompany alebo časť flotily spoločnosti Azur Air, a tak som sa rozhodol tu chvíľu zotrvať. V budúcnosti, ak ešte budem niekedy na Vnukove na dráhe 01 fotografovať a panely tam ešte stále budú, zvážim použitie tohto miesta, hoci je viac rizikové z pohľadu bezpečnostných zložiek, ale zase poskytuje lepší uhol a pozadie za pristávajúcimi lietadlami. Veľa času mi však už neostávalo, lebo na programe tohto dňa bol ešte presun na letisko Šeremetevo, hoci len kvôli dvom lákadlám, ale o to vzácnejším. Tým prvým bol A320 sýrskej spoločnosti Cham Wings Airlines, ktorý do Moskvy lietal pravidelne, a tým druhým AN-72 ruskej federálnej bezpečnostnej služby. Situácia nebola ideálna, lebo na Šeremeteve sa lietala dráha 06 a tesne popoludní už bola poloha slnka dosť nevhodná, ale takéto lákadlá som si nemohol nechať ujsť. Čakal ma preto presun medzi týmito letiskami, takže zase kombinácia autobus-metro-autobus, tento krát aj s prestupom v metre medzi červenou a zelenou linkou a hoci trval ako vždy nekonečne dlho, podarilo sa mi na miesto doraziť včas. Ďalšou výzvou bolo nájsť v lokalite vhodné miesto na fotografovanie, nakoľko od dobudovania diaľnice A-11 sa celé okolie zmenilo a situácia skomplikovala.

A320 Cham Wings Airlines YK-BAA (SVO)	AN72 Russian Federal Security Service RF-72012 (SVO)

Okolie letiska na západ od prahov dráh 06R a 06C nebolo jednoduchým orieškom pre spottera ani predtým, pretože samotné dráhy sa nachádzajú na kopci a okolitý terén sa strmo zvažuje dole, takže uhol fotografovania bol vždy komplikovaný. Navyše cez areál preteká riečka Kľazma, ktorú bolo treba prekonať. Ja som sa však rozhodol využiť postavenú diaľnicu a uvidel som pri jej mýtnej stanici (ide o platenú diaľnicu) nejaké kopce, ktoré vznikli pravdepodobne navozením zeminy pri jej stavbe. Dostať sa tam nebolo práve jednoduché, bolo treba ísť kúsok popri zvodidlách diaľnice, ale samotné kopce neboli veľmi strmé a dalo sa dostať na ich vrchol. Odtiaľ síce nebol uhol fotografovania tiež ideálny, ale určite najlepší aký sa dal nájsť. Netrvalo dlho a sýrsky A320 už bol zaznamenaný na mojej pamäťovej karte a o hodinu neskôr ho nasledoval AN-72. Vtedy však už bol uhol slnka veľmi nepriaznivý a keďže žiadne ďalšie zaujímavé lietadlá neboli v očakávaní a presúvať sa na letiská Domodedovo či Čkalovskyj nemalo s ohľadom na pokročilý čas význam, rozhodol som sa pre tento deň fotografovanie ukončiť a venovať sa predĺženému oddychu v meste a v hoteli. Na druhý deň sa opakovala situácia z predvčerajška, ranné informácie od môjho kamaráta rozhodli, že sa vyberiem na vojenskú základňu Čkalovskyj a to prakticky na celý deň. Hoci počet úlovkov v tento deň nebol až taký ako počas prvej návštevy, aj toto rozhodnutie bolo správne, nemá však význam sa znovu venovať opisovaniu tamojšieho fotografovania.

IL18 Russian Air Force RF-75478 (CKL)	TU134AK Russian Air Force RF-94247 (CKL)

Prišiel siedmy deň môjho pobytu a s ním aj plánovaná návšteva leteckého a kozmického salónu MAKS. Ten sa koná každé dva roky (vždy v nepárnom roku) na letisku Žukovskyj, ale tento krát moje kroky smerovali priamo do areálu letiska. Opäť som použil známy prímestský vlak („električka“), ale vystúpil som už na stanici Otdych, odkiaľ bola zabezpečená kyvadlová doprava autobusmi do areálu výstavy. Na stanici vládol typický ruský chaos, ale pomerne rýchlo sa mi podarilo dostať do jedného z autobusov a trochu natlačený som sa dostal cez mestečko Žukovskyj do areálu letiska. Nebol som tam prvý krát, takže som vedel, čo ma čaká. Autobus tam vždy vchádza zo severnej strany, prechádza pomedzi hangáre a križuje rolovaciu dráhu, než vyloží cestujúcich na veľkom priestranstve pred pokladňami a bezpečnostnou kontrolou. A vedel som tiež, že hlavným lákadlom pre mňa budú lietadlá, ktoré bývajú odstavené na malej odstavnej ploche popri tejto rolovacej dráhe, takže som sa ako vždy relatívne nepozorovane vytratil opačným smerom a cez trávu som sa vybral rovno k týmto lietadlám. Hoci prechod cez rolovaciu dráhu strážilo množstvo vojakov, mňa si nikto nevšimol alebo som im nevadil, a tak som si mohol vyfotografovať zopár veľmi zaujímavých lietadiel, ktoré tu boli odstavené. Ďalšie sa nachádzali za rolovacou dráhou, tam sa však dostať bolo nemožné. Aj tak som považoval za úspech, že ma odtiaľ nikto nevyhnal. Potom som sa pobral naspäť, kúpil som si lístok a vystál rad na bezpečnostnej kontrole a mohol vstúpiť do areálu výstaviska, kde boli na betóne vystavené desiatky lietadiel, vojenských aj civilných. Mnohé z nich som už poznal z predchádzajúcich ročníkov, napriek tomu ma niektoré veľmi potešili.

L410UVP TechnoRegion RA-67501 (MAKS)	SSJ100 Yakutia Airlines RA-89035 (MAKS)

Problémom fotografovania na statickej ukážke výstavy MAKS je hlavne to, čo všade na takýchto výstavách. Po prvé, všade je veľa ľudí, takže získať čistý záber bez ľudí v popredí je prakticky nemožné, aj keď sa snažím prísť čo najskôr. Po druhé, všetky lietadlá sú ohradené mobilným plotom, ktorý kazí zábery, ale vo väčšine prípadov sa tomu nedá vyhnúť. A po tretie, mnohé lietadlá sú postavené príliš blízko vedľa seba, takže si navzájom zavadzajú, zakrývajú niektoré časti či poznávaciu značku a pod. Ale taká je bohužiaľ realita takýchto výstav, na druhej strane ponúkajú stroje, ktoré inak len veľmi ťažko uvidíte. Snažím sa preto nielen prísť čo najskôr ráno (som ale limitovaný začiatkom prevádzky kyvadlových autobusov), ale aj „prebehnúť“ celú statickú ukážku čo najrýchlejšie, než tam nalezú rodiny s deťmi alebo viac ľudí. Najprv všetko čo sa mi páči rýchlo vyfotografujem a potom sa môžem k niektorým exponátom ešte vrátiť a prezrieť si ich podrobnejšie. Letové ukážky na výstave MAKS sa konajú v oblasti vzletovej a pristávacej dráhy 12/30, začínajú sa však pomerne neskoro a pre bežných návštevníkov, ktorí si nezaplatia VIP vstupenku na tribúnu, sa konajú prakticky v protisvetle. Väčšinou ide aj tak o vystúpenia vojenských lietadiel, ktoré ma nezaujímajú, takže ešte ani raz som na ich začiatok nepočkal a aj teraz som sa po urýchlenom vyfotografovaní všetkých pre mňa zaujímavých exponátov rýchlo zbalil a pobral preč. Medzitým sa mi ešte so šťastím podarilo vyfotografovať aj JAK-40 patriaci konštrukčnej kancelárii Suchoj, ktorý roloval po rolovacej dráhe na vzlet. V minulosti sa mi podarilo dostať sa trochu nepozorovane aj mimo oficiálny výstavný areál, medzi časť letovej stojánky, tento krát však bol tento priestor strážený vojakmi.

AN72 Russian Navy RF-46546 (MAKS)	JAK40 OKB Sukhoi 98111 (MAKS)

Priestor výstaviska som opustil ešte predpoludním a rozhodol som sa skúsiť po tretí krát šťastie na Čkalovskom, aby som si doplnil už beztak bohatú zbierku fotografií tamojších lietadiel. V predposledný deň pobytu som dúfal, že sa na poslednú chvíľu objavia nejaké zaujímavé lety aj na letisku Ostafjevo, ktoré leží južne od Moskvy a okrem základne bizjetov a vrtuľníkov spoločnosti Gazprom Avia slúži aj ruskému námornému letectvu. Doposiaľ som na ňom fotografoval iba počas jednej návštevy a hoci prevádzka na ňom je minimálna, vzácnosť úlovkov o to väčšia. Z flotily námorného letectva sa mi podarilo vyfotografovať iba AN-24 a AN-26 a nie veľmi úspešne AN-72, hlavné lákadlá v podobe IL-18 a AN-12 mi však úspešne unikali. Bohužiaľ, moje túžby neboli v tomto prípade vypočuté, a ani v posledný deň, kedy som sa sem ešte mohol vybrať, sa na letisku nerysovala žiadna zaujímavá prevádzka, preto nemalo význam zabíjať pol dňa výletom do týchto končín a čakaním na neurčito. Rozhodol som sa preto vyraziť opäť na letisko Vnukovo, kde sa však lietala dráha 06, počas dňa bolo pomerne veľa mrakov a ani nič svetoborné som za celý deň nevyfotografoval. Alebo to možno bolo dané tým že som bol už príliš navnadený predchádzajúcimi dňami, preto mi tento deň pripadal ako najslabší. Každopádne letisko Vnukovo mi ešte predsa len pripravilo jedno veľmi pozitívne prekvapenie, ale to ma čakalo až v posledný deň môjho pobytu. Môj odlet z letiska Domodedovo naspäť do Viedne bol popoludní, celé predpoludnie som mal teda ešte na prípadný spotting. O to viac ma potešila informácia, že na Vnukovo má zavítať IL-76 iránskej spoločnosti Pouya Air. Hoci som mal za sebou už tri návštevy Iránu, toto lietadlo sa mi doposiaľ nepodarilo chytiť, takže voľba bola jasná, aj v posledný deň pobytu sa ide na Vnukovo!

BE200 Beriev Aircraft Company 21512 (MAKS)	IL76LL Gromov Research Institute 76492 (MAKS)

Plánovaný prílet IL-76 bol síce v ranných hodinách, bál som sa však, že v prípade väčšieho meškania by som musel lietadlo oželieť, ak som nechcel riskovať, že nestihnem svoj odlet domov. Našťastie pohľad do informačného systému Eurocontrol ma potešil, lebo lietadlo letelo načas, takže nič nebránilo tomu, zavŕšiť moju návštevu Moskvy takýmto úlovkom. Na Vnukove sa síce lietala opäť dráha 24, ktorú veľmi neobľubujem, ale zase počasie bolo po včerajšom oblačnejšom dni úplne slnečné, takže mi to ani nevadilo. Spolu s početnou skupinou ruských spotterov sme IL-76 netrpezlivo vyčkávali pri čerpacej stanici a keď stroj priletel, srdcia všetkých spotterov bili naplno. Hoci išlo iba o pár sekúnd, všetci boli nadmieru spokojní. Pre mňa to znamenalo však definitívnu bodku za spottingom a nástup na cestu domov. Autobusom a metrom som sa dostal naspäť do hotela, kde som si vyzdvihol uložený kufor, vrátil sa na metro a nakoniec autobusom č. 308 dostal včas až na letisko Domodedovo. Tam už všetko prebehlo bez problémov, nastúpil som na palubu A320 spoločnosti S7 Airlines, ktorý ma doviezol do Viedne. Takmer 9-dňový pobyt sa skončil a už vtedy som vedel, že išlo o najúspešnejšiu návštevu Moskvy v mojej histórii. Zrejme som mal aj kus šťastia, minimálne čo sa týka prevažne pekného počasia, ale najmä vďaka výbornej pomoci môjho ruského kamaráta, ktorý ma zásoboval cennými informáciami a vďaka dobrému plánovaniu som svoj pobyt využil na maximum a priniesol si domov stovky krásnych záberov často veľmi vzácnych lietadiel. O to smutnejší som pri pomyslení, že dnes neviem ani len odhadnúť, kedy a či vôbec sa do Ruska ešte vrátim. Ale k tejto smutnej téme som sa vyjadril už na začiatku prvej časti, preto sa nechcem zbytočne opakovať a radšej si užijem spomienky na tento výlet.

B747-400 Rossiya Airlines EI-XLF (VKO)	IL76 Pouya Air EP-PUS (VKO)